Väčšinou sa populačná kríza rozoberá z kvantitatívneho aspektu a ak sa dávajú do súvislosti kvalitatívne parametre, väčšinou len v súvislosti s vekovou štruktúrou obyvateľstva. My v našej práci túto problematiku zanalyzujeme aj s dôrazom na ďalšie kvalitatívne hľadiská a tie dáme do súvislosti s diferencovaným reprodukčným správaním rôznych skupín obyvateľstva.
Je to práve nevhodný štrukturálny vývoj spoločnosti, ktorý vyvoláva eskaláciu a reťazovú reakciu celého radu sociálnych problémov a na strane druhej sociálna politika má vo svojom arzenáli nástroje, ktoré sú za tento vývoj zodpovedné.
Hoci sociálna politika disponuje nástrojmi, ktorými ovplyvňuje reprodukčné správanie populácie, demografické parametre jej vystavujú vysvedčenie so známkou nedostatočná.
Naším dlhodobým cieľom by preto malo byť využitie nástrojov sociálnej politiky tak, aby štrukturálne zloženie v každom čase čo najviac odrážalo štrukturálne potreby najvyspelejších spoločenstiev, aby sme im mohli plne konkurovať. Ide o tú najprimárnejšiu prevenciu v predchádzaní vzostupu sociálnych problémov a predpokladov k budovaniu blahobytu.
V našej práci sa zameriame predovšetkým na analýzu oblasti sociálnej politiky. Popíšeme jednotlivé nástroje sociálnej politiky vyplývajúcich z aktuálnej legislatívy a pomocou komparácie štatistických ukazovateľov z oblastí demografie a ekonómie poukážeme na ich dopad v štrukturálnom vývoji spoločnosti.
1O starnutí obyvateľstva počuť najmä kvôli propagačnému presadzovaniu II. piliera.
Komentáre